Kapitola 1. Rozhodnutie
Kapitola 1 – Rozhodnutie
Stála pred veľkou sieňou a potichu si obzerala okolie. Všade sa ozýval šepot nových študentov, ktorí rovnako, ako ona, čakali na triedenie. Ona sa nerozprávala s nikým. Bola od mala introvertná, pretože bola šikanovaná svojim okolím. Jej matka sa starala o všetko, jej otec bol alkoholik, ktorý síce nebol agresívny a ani nikoho nebil, ale ani sa nestaral o rodinu. Z ich domu bol počuť krik kvôli otcovmu flegmatickému postoju k rodine a k životu, ktorý ich sťahoval ku dnu. Jeho prínos k rodine bol minimálny. Jej matka sa musela starať o všetky veci, platiť účty, starať sa o svoje deti – všetko bolo na jej pleciach.
Meno dievčaťa, ktoré stálo pred bránami veľkej siene, ktoré čakalo na triedenie, bolo Samantha Lewis. Nebola ničím výnimočná, nemala kamarátov. Mala dlhé, rovné a jemné vlasy, ktoré mali sýtu gaštanovohnedú farbu, ale už pár rokov si ich muklovským spôsobom farbila na čierno. Jej oči boli zelené, ale v tmavej miestnosti vyzerali skôr modrozeleno. Jej postava bola štíhla a pleť bola trošku bledšia kvôli jej nižším hladinám železa v krvi. To dopĺňala muklovskými tabletkami. Svoje magické schopnosti spoznala v rannom detstve, ale nikomu o nich nepovedala. Všetko sa ale zmenilo, keď k nim domov prišiel list, ktorý všetko zmenil. Jej matka, Jane, nemohla uveriť, čo sa deje. Samanthin otec umrel tesne predtým, než mala jedenásť rokov, takže sa jej prijatia na Rokfort nedožil. Jej brat, Tibius, nemal magické schopnosti. Bolo nanajvýš divné, že ich mala len ona. Nikto z rodiny čarodejník nebol. Pre Jane to bolo veľmi ťažké pustiť ju tak ďaleko od nich. Avšak, bola to šanca na lepší život, a preto sa rozhodla pustiť Samanthu na Rokfort.
Jej cesta bola plná nových zážitkov, ktoré nikdy predtým nezažila. Nákup v šikmej uličke bol naozaj nezvyklou udalosťou. Mala nejaké peniaze našetrené z brigády, ktorú chvíľu robila. Nakúpila si všetky veci zo zoznamu. Jej prútik bol z čierneho ebenu, neohybný, s jadrom z dračej blany, až tridsať centimetrov dlhý. Ollivander sa vyjadril, že je to naozaj silný a mocný prútik, ale musí s ním narábať opatrne.
„Uhni Weasley! Zacláňaš!“ Odstrčil Rona blondiak, ktorému z očí sršalo opovrženie. „Ty musíš byť Harry Potter. Všetci sa o tebe rozprávajú. Som Draco Malfoy. Tá lepšia sorta.“ Povedal Draco a natiahol k Harrymu ruku. Ron sa zatváril veľmi kyslo a čakal, čo Harry spraví. Samantha sa držala ďalej od nich.
„Lepšiu sortu viem rozoznať aj sám.“ Povedal Harry a ruku odmietol. Ron sa s úľavou usmial, no Draco nahnevane zvraštil obočie. Ich šarvátku prerušila profesorka McGonagallová, ktorá ich všetkých odviedla k triediacemu klobúku. Samantha si prezerala sieň, no neprejavila žiadne emócie navonok. Vo vnútri sa však tešila a bola unesená nádherným vzhľadom siene, ktorá bola krásne ozdobená.
Začalo sa triedenie. Profesorka McGonagallová začala postupne volať žiakov k triediacemu klobúku. Neville Longbottom, Ron Weasley, Hermiona Grangerová poputovali bez váhania do Chrabromilu. Hannah Abbott a Justin Finch-Fletchley poputovali do Bifľomoru. Draco Malfoy, Vincent Crabbe a Gregory Goyle išli bez váhania do Slizolinu. Bystrohlav si získal Lunu Lovegood a Cho Chang.
„Harry Potter!“ Zvolala Minerva jeho meno a Harry nervózne prešiel ku klobúku. Sadol si na stoličku a Minerva mu dala klobúk na hlavu.
„Ale, ale... koho to tu mám? Slávny Harry Potter. Dlho som čakal na túto chvíľu. Ale kam ťa dám?“ Uvažoval klobúk a Harry zavrel oči a veľmi prosil klobúk, aby nešiel do Slizolinu. „Takže Slizolin nie? Ale prečo? V Slizoline môžeš dosiahnuť všetko, po čom zatúžiš. Môžeš byť slávny a mocný čarodejník!“ Riekol klobúk a každý, kto v sieni bol, napäto očakával rozhodnutie klobúka. Každá fakulta chcela získať slávneho Harryho Pottera. Harry stále v duchu prosil klobúk, aby predsa len nevybral Slizolin. „Dobre! Keď inak nedáš! Pôjdeš na Chrabromil!“ Harrymu sa nenormálne uľavilo a spadol mu kameň zo srdca. Radostne prešiel k Chrabromilskému stolu, ktorý ho s burácajúcim potleskom vítal.
„Samantha Lewis!“ Zvolala Minerva, hneď ako sa hurónsky dav upokojil. Samantha prešla k nej a sadla si na stoličku. Minerva jej položila klobúk na hlavu. Ak si všetci mysleli, že Harry Potter bude jediným prekvapením dňa, mýlili sa.
„Neskutočné. Veľmi zaujímavé. Naozaj.“ Mrmlal si klobúk popod nos. „Odvaha, inteligencia, ambícia, lojalita. Je to naozaj veľmi ťažké.“ Hovoril klobúk ďalej. Nestávalo sa, že sa klobúk nevie rozhodnúť, naposledy sa to stalo pred viac ako sto rokmi, keď mu trvalo dobrých pätnásť minút kým dospel k rozhodnutiu. Študenti a aj profesori potichu čakali. Samantha začala pociťovať nervozitu, pretože začala pochybovať o tom, či vôbec patrí do nejakej fakulty. Prešlo asi dvadsať minút a klobúk stále nedospel k rozhodnutiu. Profesor Dumbledore si vymenil pohľad s Minervou, ktorá len letmo pokrčila ramenami s tým, že tomu nerozumie. „Samantha, si pre mňa ťažký oriešok. Viem si ťa predstaviť v každej z fakúlt a pre každú máš predpoklad. Neviem, kam ťa mám dať.“ Povedal po dlhšej odmlke. Sedela tam už sedela pol hodinu a každý jej venoval pozornosť, pretože to bola špeciálna udalosť. „Samantha, už viem kam s tebou. Bolo to naozaj ťažké, ale dospel som rozhodnutiu, že najlepšia fakulta pre teba bude – Slizolin!“ Zvolal klobúk rozhodne asi po dobrej pol hodine. Samantha si vydýchla a prešla k Slizolinskému stolu, ktorý od samého napätia a čakania aj zabudol tlieskať. Posadila sa a vydýchla si, že už to má konečne za sebou. Priala si, aby sa na ňu prestal každý pozerať. Sadla si hneď vedľa Marcusa Flinta a Astorie Carrow, dcéry Amycusa a Alecto Carrow. Astoria jej venovala pohľad, ktorý jej Samantha opätovala.
„Som Astoria Carrow, teší ma.“ Povedala s miernym úsmevom a natiahla k nej ruku.
„Samantha Lewis.“ Predstavila sa a rukou jej potriasla.
„Klobúku to trvalo naozaj dlho. Ešte som nič také nezažila. Ale nakoniec si skončila v tej najlepšej fakulte. Gratulujem.“ Usmiala sa Astoria a Samantha sa rozpačito pousmiala.
„Neviem, prečo mu to tak dlho trvalo. Začala som si myslieť, že nepatrím do žiadnej fakulty.“ Povedala a pokrčila ramenami.
„Keby si nepatrila, klobúk by ťa asi nikam nezaradil.“ Uvažovala Astoria logicky.
„Tiež pravda. Som z rodiny jediná čarodejnica, ostatní sú mukli.“ Povedala a pár Slizolinčanov sa strhlo a venovalo Samanthe prekvapený pohľad. Toto asi nemala povedať. Nemalo to medzi Slizolinčanmi skvelý ohlas. Ona ale nevedela, aké pomery v Slizoline sú. Prišlo jej normálne, že to povie.
„Humusáčka v Slizoline?“ Začalo sa ozývať po Slizolinskom stole. Donieslo sa to až k Dracovi Malfoyovi, ktorý si neodpustil poznámku.
„Ten sprostý kus ošuntelej látky asi naozaj zošalel, keď zaradil humusáčku do Slizolinu! To je vrchol! Keď sa toto dozvie otec, nebude sa mu to páčiť!“ Zafrflal Draco ku Gregovi a Vincentovi.
Astoria zdvihla obočie. „Ty nie si čistokrvná?“ Spýtala sa prekvapene.
„Čistokrvná? Čo to znamená?“
„To znamená, že nepochádzaš z čisto čarodejníckej rodiny.“ Ozrejmila jej Astoria.
„No, nie som... čistokrvná...“ Povedala Samantha zmätene a potom rýchlo dodala. „Som jediná čarodejnica. Nikto iný z mojej rodiny nie je čarodejníkom.“
„Nechápem, ako som sa s tebou vôbec dala do reči! Humusáčka!“ Zmenila Astoria tón a na surovo si odsadla inam. Samantha sa zrazu cítila veľmi odstrčene a nechcene. Školský rok sa ešte ani nezačal a už bola vo svojej fakulte nenávideným objektom.
Po triedení a hostine ich prefekti odobrali do svojich fakúlt. Samantha išla na samom chvoste skupiny, pretože sa s ňou nikto nebavil. V tichosti prešla do svojej izby a vybalila si veci, ktoré jej boli donesené. Našťastie jej vyšla izba, kde nemala žiadnu spolubývajúcu. Ešte šťastie. Astoria bola s Pansy a Florou Nott, ktorá bola dcérou Theodora Notta, smrťožrúta. Začali Samanthu ohovárať a vysmievať sa z jej nečistokrvnej rodiny.
Ostatní Slizolinčania ju tiež v spoločenskej miestnosti rozoberali. Nepáčilo sa im, že je v Slizoline. Draco Malfoy k tomu vyjadroval tiež odpor. Každý dobiedzal Félixa Rosiera k tomu, aby sa porozprával s profesorom Snapeom. Ten cítil tlak z okolia, ale nakoniec prikývol a vyšiel z klubovne. S neistotou zaklopal na dvere kabinetu profesora Snapea. Dvere sa po pár sekundách otvorili.
„Pán Rosier?“ Povedal Severus prekvapene, keď ho uvidel vo dverách.
„Profesor Snape, nechcem vás rušiť, ale je tu niečo, o čom by som sa s vami aj v mene ostatných Slizolinčanov chcel porozprávať.“ Povedal neutrálne a pohliadol Snapeovi do očí. Ten ho vpustil dovnútra a nechápal, čo od neho môže Félix chcieť takto tesne po triediacej ceremónii.
„O čo ide?“ Spýtal sa potichu a posadil sa za svoj stôl.
„Ide o Samanthu Lewis, pane. Dozvedeli sme sa, že okrem nej je celá jej rodina muklovská. Slizolinčania vyjadrili svoj odpor k danej situácii, že Lewis bola zaradená do fakulty, do ktorej nepatrí.“ Vyjadril sa Félix a Severus sa mierne zamračil.
„To nie je vaša starosť posúdiť, či slečna Lewis do Slizolinu patrí alebo nie. Bol by som preto rád, keby ste ma neotravovali s takouto hlúposťou, Rosier.“ Povedal Severus dosť chladne. Sám pochádzal z napoly muklovskej rodiny, tak to vedel pochopiť.
„Ale pane!“ Namietal Félix, čo donútilo Severusa nahnevane vystreliť zo stoličky. Félix sa nervózne zachvel.
„Vypadnite, Rosier!“ Vyprskol po ňom a Félix so strachom v očiach vystrelil z jeho kabinetu až sa zaprášilo. Severus bol rozčúlený aj kvôli tomu, že na Rokfort nastúpil Harry Potter a nemal z neho dobrý pocit. Nechcel riešiť nejaké dievča, ktoré nemalo čistokrvný pôvod a bolo v jeho fakulte. Félix sa s dlhým nosom vrátil do spoločenskej miestnosti, kde ho všetci úpenlivo očakávali. Všetko im vylíčil a nikto s tým nebol spokojný. Rozhodli sa preto Samanthu ignorovať a s ničím jej nepomáhať.
Samantha sa razom stala najmenej obľúbenou Slizolinčankou a ani o tom nevedela. Sedela vo svojej izbe a prezerala si učebnice a svoj rozvrh. Ďalší deň sa začala škola. Čakali ju elixíry, ktoré mali spoločne s Chrabromilom a hneď po nich bolo čarovanie s profesorom Flitwickom. Samantha si prezerala svoj prútik. Ešte nikdy žiadny nevlastnila. Konečne mala možnosť zistiť, čo v nej vlastne je a v čom bude dobrá.