Kapitola 2. - Kto som?
Kapitola 2 – Kto som?
Ráno sa Samantha vychystala. Obliekla si Slizolinskú uniformu podľa predpisov a do brašny si zbalila učebnice, zošity a iné pomôcky, ktoré na svoje hodiny potrebovala. Vyšla von z izby a potichu prechádzala spoločenskou miestnosťou von z klubovne. Nikdy nemala chuť raňajkovať, tak sa pobrala rovno k učebni elixírov. Učebňa bola otvorená a prázdna. Vošla dovnútra a očami prešla po celej učebni. Všade boli nálevy, sklenené poháre, zavárané kusy zvierat v nádobách, fľaštičky a flakóny rôznych farieb a na stoloch boli kotlíky, ktoré boli pripravené na dnešnú hodinu.
Samantha nevedela kam si má sadnúť, tak si len našla nejakú voľnú lavičku a položila si brašnu k nohám. Po zhruba desiatich minútach sa učebňa začala plniť. Každý si ihneď zabral nejaké miesto pri kotlíku. Samantha prešla na samý koniec učebne a prešla k jedinému kotlíku, ktorý bol voľný. Slizolinčania sa od nej stránili a Chrabromilčania nevedeli, čo od nej môžu očakávať. Harry s Ronom si ju všimli v úzadí a trochu im jej bolo ľúto. Chápali, čo to bolo byť odstrčenými v kolektíve. Ron za svoju chudobu a Harry za svoj príbeh s Voldemortom.
Severus vošiel do učebne a preplachtil okolo všetkých stolov, až sa dostal k svojej katedre. Postavil sa pred ňu a všetkým si očami premeral. Samanthu si ani nevšimol, pretože bola úplne vzadu.
„Na hodinách elixírov vás budem učiť ako uzavrieť do fľašky slávu, uvariť moc, či oddialiť smrť.“ Začal Severus svoju naučenú a zaužívanú frázu pri svojich prvých hodinách s prvákmi. Prešiel pár krokoch smerom k žiakom a zopol si prsty k sebe. Po krátkom tichu, ktoré rozosialo napätie v žiakoch, Severus pokračoval. „Nemyslím si, že niektorí z vás pochopia čaro elixírov, ale tých pár vyvolených dokážem naučiť veľké veci.“ Dopovedal a pozrel sa na Draca, ktorý sa obdivne usmial. Ako Severus hovoril, Harry si robil poznámky. To nemal robiť, pretože Severus si ho hneď podal a dal mu otázky, na ktoré Harry nepoznal odpoveď. Aj Samantha sa len pozerala, čo to všetko znamená. Nemala ani poňatia, a preto sa len snažila nenápadne schovať čo najviac za svoj kotlík. Keď Severus domučil Harryho, zadal na tabuľu inštrukcie k najobyčajnejšiemu a najjednoduchšiemu elixíru, ktorý necháva robiť žiakov na prvých hodinách – elixír proti vyrážkam.
Všetci sa začali sunúť k policiam s ingredienciami. Samantha si rýchlo opísala inštrukcie a ingrediencie z tabule do zošita a rozhodla sa ísť k policiam, až keď sa to tam trošku vyľudnilo. Prešla potichu k policiam a zobrala si všetko potrebné, aj keď na väčšinu vecí pozerala ako na vyoranú myš. Snažila sa to nedať na sebe poznať a prešla k svojmu stolu. Kým sa oboznámila s nástrojmi a všetkým naokolo, ostatní už začali pracovať. Bola trošku pozadu, ale nebolo to nič hrozné. Postupovala presne podľa toho, čo mala napísané v zošite. Severus obchádzal pomedzi stolmi a sledoval obsahy v kotlíkoch. Pri Dracovi sa jemne pousmial a pochválil ho za skvelo podrvené sofoforózne fazuľky. Potom prešiel k Nevillovmu kotlíku, ktorý vyzeral ako roztavený chudáčik, a znechutene sa uškrnul.
„Longbottom, vy imbecil! Mali ste pridať tie fazule podrvené a nie celé! Zničili ste mi kotlík a za to si odpykáte trest v hradných kuchyniach!“ Zavrčal Snape nevrlo a potom fľochol pohľadom aj k Harrymu kotlíku, ktorý vyzeral skoro rovnako ako Nevillov. „Potter, vy sa pridáte k Longbottomovi! Ste rovnaký hlupák ako on! Strhávam Chrabromilu desať bodov!“ Pokračoval Snape vo svojej zlej nálade a potom preplachtil k inému stolu, kde boli Slizolinčania. Pri nich sa len letmo zastavil a potom prešiel postupne až k Samanthe.
„Slečna Lewis, čo to robíte?“ Spýtal sa Severus, keď ju uvidel ako pučí sofoforózne fazuľky.
„Pučím fazuľky, pane.“ Odpovedala potichu a prestala pracovať. Pozrela sa na Severusa, ktorého obočie mierne nabralo výšin. Nahol sa k jej kotlíku a potom sa na ňu znovu pozrel.
„Prečo ich pučíte, keď v inštrukciách je napísané, že ich máte podrviť?“ Spýtal sa jej tichým a neutrálnym hlasom, akým bol vždy zvyknutý hovoriť.
„Myslela som si, že pučením pustia viac šťavy než drvením.“ Povedala potichu, že jej bolo sotva rozumieť a potom sa neisto pozrela na Severusa. Ten nepovedal nič, len odišiel naspäť k svojmu stolu. Slizolinčania si ju nevšímali, pretože ich plnú pozornosť venovali Chrabromilčanom, na ktorých si radi zgustli. Náramne sa zabávali na Harrym a Nevillovi, ktorí sa snažili upratať svoje roztavené kotlíky. Na rozdiel od Hermiony, ktorá postupovala perfektne.
„Odlejte vzorky do flakónov s vašimi menami a prineste mi ich ku katedre.“ Povedal Severus po nejakej dobe, keď už videl, že žiaci končia s elixírmi. Harry s Nevillom nemohli odliať nič. Obom bolo jasné, že pohoreli. Ronov elixír bol priemerný a Hermionin bol naopak perfektný. Rovnako Draco s niekoľkými Slizolinčanmi prišli s vynikajúcim elixírom. Samantha odliala svoj elixír do flakónu, ktorý mal o niečo sýtejšiu modrú farbu než u ostatných, ktorých elixír mal mdlejší odtieň. Severus si od nej flakón bez slova prevzal a len letmo sa na ňu pozrel. Samantha sa tam nechcela zdržovať, a preto rýchlo vyšla z učebne. Pre ňu bola prvá hodina elixírov veľkým zážitkom.
V jej povahe však bolo naštudovať si veci tak, aby mala v nich ako taký prehľad. Hodinu s Flitwickom mala mať až o dve hodiny, tak sa rozhodla ísť do svojej izby, kde si do batohu pribalila všetko potrebné na hodinu čarovania a potom rezko, ignorujúc svoje okolie, prešla do veľkej siene. Veľmi rýchlo sa najedla a pri nikom sa nezastavovala. Našla si svoju cestu ku knižnici, kde si vzala nejaké knihy o elixíroch pre začiatočníkov a nejaké knihy o základných ingredienciách. Našla si tiché a separované miesto a pustila sa do štúdia, aby lepšie pochopila čaro elixírov. Za hodinu a pol, čo tam sedela a učila sa, celkom dobre pochopila o čo v elixíroch ide. Bolo to niečo ako chémia a biochémia v muklovskom svete spojená s biológiou. Celkom ju to potešilo, pretože chémia doma jej išla veľmi dobre. Musela sa len naučiť všetko o jednotlivých ingredienciách, ktoré sa do elixírov používali. Zavrela knihy a vrátila ich do poličiek, odkiaľ ich vzala. Vzala si brašnu a potom sa vydala na tretie poschodie, kde bola učebňa čarovania. Pri nej sa už zoskupovali študenti Bystrohlavskej fakulty a aj Slizolinskej. Profesor Flitwick ich pustil dnu a začal s hodinou.
Severus bol vo svojom kabinete a prezeral si elixíry z prvej hodiny. Harrymu a Nevillovi rovno napísal F za neodovzdaný elixír a roztavený kotlík. Hneď na to chytil do rúk Dracov elixír, ktorému dal okamžite V a potom oznámkoval Hermionin elixír, ktorému dal N. Rovnako s N skončilo aj niekoľko Slizolinčanov, ktorým Snape vždy nadržoval, pretože nestáli ani za priemernú známku. Následne rozdal aj niekoľko P, pretože väčšina elixírov bolo priemerných. A prišiel čas na elixír od Samanthy. Snape si vzal flakón do ruky a očami prešiel po elixíre. Po chvíľke jej zapísal známku do jej zošita s krátkou poznámkou vedľa známky.
Hodina čarovania prebehla v dusnej atmosfére. Profesor Flitwick položil otázku, na ktorú len Samantha odpovedala správne, avšak mala z toho len posmešné ohlasy od Slizolinčanov.
„To bolo z tvojej hlavy, Lewis? Neverím.“ Povedal Draco posmešne a ostatní sa zasmiali. Astoria sa len škodoradostne usmiala. Bystrohlavčania si medzi sebou vymenili nechápavé pohľady. Profesor Flitwick sa tiež pozastavil nad Dracovou reakciou, ale nepovedal mu nič. Samantha po ňom fľochla pohľadom, no nepovedala nič, len si po hodine zbalila svoje veci rýchlo medzi prvými vyšla preč. Bola smutná z toho, že si ju toľko doberajú. Prešla chodbou a chcela ísť ku schodisku, aby zišla k veľkej sieni. Pri rohu chodby stál Severus s Albusom a rozprávali sa. Samantha prešla okolo nich s hlavou sklonenou. V rukách niesla nezbalenú knihu čarovania pre prvý ročník.
„Náročný deň, slečna Lewis?“ Spýtal sa Albus s miernym úsmevom, keď ju uvidel smutne kráčať okolo nich. Severus prestal rozprávať a sledoval ich konverzáciu.
Sam sa zastavila a pohliadla na Albusa so Severusom. Smutne sa pousmiala a potom povedala. „Všetko je v poriadku, profesor. Ale ďakujem za opýtanie.“
„Viete, slečna, po triedení som sa rozprával s triediacim klobúkom. Sám sa priznal, že ste mu dali poriadne zabrať, avšak povedal aj, že svoje rozhodnutie neľutuje.“ Povedal Albus, ako keby vedel, čo sa deje. Severus stál s neutrálnym výrazom v tvári a nezapájal sa do konverzácie. Sam vedela kam tým smeruje a len prikývla.
„Dobre vedieť. Dovidenia, profesor Dumbledore, profesor Snape.“ Povedala len a odišla preč.
„Myslím si, že slečna Lewis už okúsila nevrlosť Slizolinčanov.“ Pozrel sa na Severusa, ktorý bol celý čas v ústraní.
„Po triediacej ceremónii bol za mnou pán Rosier, že Slizolinčania protestujú proti tomu, aby bola slečna Lewis preradená inam, kvôli jej pôvodu. Ešte sa mi nestalo, že by sa takto správal Slizolinčan k Slizolinčanovi.“ Priznal sa Severus a pohliadol na Samanthu, ktorej silueta sa pomaly vytratila preč.
„Je to znepokojujúce, Severus. Keby sa situácia zhoršila, bude treba zakročiť.“ Povedal Albus trošku vážnejšie.
„Dobre.“ Povedal Severus tichým a pokojným hlasom.
Prešiel mesiac a bola situácia rovnaká, možno trošku horšia. Samantha sa trápila, pretože Slizolinčania jej robili zo života peklo. Ešte horšie bolo to, že o tom nikomu nehovorila. Mamu trápiť nechcela, pretože by s tým aj tak nemohla nič urobiť a kamarátov nemala žiadnych. Stránila sa. Čas trávila v knižnici a učila sa, čím zaháňala čierne myšlienky. V elixíroch dosahovala obrovských pokrokov a za nimi tesne zaostávala herbológia. Popri tom trénovala jazdu na metle, pretože pri lietaní sa cítila slobodná. Profesorka Hoochová v nej uvidela talent a navrhla profesorovi Snapeovi, že by mala byť v metlobalovom družstve. Taktiež mu povedala, že Samantha je na metlobalovom ihrisku každý deň po škole. Lietanie bolo jej únikom pred posmeškami a šikanovaním. V Slizolinskej klubovni trávila len veľmi málo času.
Bol piatok ráno a Samantha vyšla z postele. Chytila do ruky rozvrh, ktorý jej ležal na stole a prezrela si ho. Podľa rozvrhu mala mať obranu proti čiernej mágii s profesorom Lupinom. Zhrozila sa, lebo mala len desať minút sa tam dostať. V panike si začala brať veci a chcela si obliecť habit, no keď si ho obliekla, tak bol celý roztrhnutý, ako keby naňho niekto použil diffindo. V panike začala prehrabovať skriňu aby našla svoj druhý habit, no ten vyzeral rovnako. Samanthu chytilo hotové zúfalstvo a nevedela, čo má robiť. Nechala si preto habit na sebe a utekala na tretie poschodie. Zadýchaná vrazila dovnútra a všetci na ňu upriamili zrak. Profesor Lupin prestal s výkladom a pozrel sa na zadýchanú Samanthu, ktorej habit bol roztrhaný. V učebni však boli Slizolinskí a Bifľomorskí štvrtáci. Slizolinčania sa začali smiať. Samantha bola v šoku a zmätená.
„Slečna Lewis?“ Povedal Remus a prešiel k nej aby obaja vyšli von. „Pre Merlina, čo sa vám stalo? A prečo ste prišli sem?“ Spýtal sa jej priateľsky a zavrel za nimi dvere. Tá mu dala do ruky rozvrh a on si ho prezrel. Zamračil sa a povedal. „Tento rozvrh je falošný, slečna. Stali ste sa obeťou hlúpeho a detinského žartu. Podľa mojich informácii máte mať už dvadsať minút elixíry s profesorom Snapeom. A prečo máte roztrhaný habit?“ Hovoril Remus a prezrel si ju od hlavy až po päty.
„Ja...no... prešla som k stolu a pozrela som si rozvrh, tak som nechcela meškať na hodinu a rýchlo som sa obliekala, ale oba moje habity sú v takomto stave. Neviem, kto to urobil.“ Súkala zo seba Samantha a Remus sa ju snažil upokojiť.
„Nič sa nestalo, ja to s profesorom Snapeom vybavím. A o habity sa tiež postaráme. Upokojte sa a choďte naspäť do izby. Po mojej hodine sa porozprávam s profesorom Snapeom.“ Povedal Remus s povzbudivým úsmevom a Samantha len chabo prikývla, ale bolo to len automatické prikývnutie, pretože sa v nej niečo zlomilo a úplne prestala vnímať. Odišla preč a v hlave sa jej začali premietať veľmi čierne myšlienky. Jej kroky neboli namierené do Slizolinskej klubovne.
„Pán Malfoy, nevideli ste slečnu Lewis?“ Spýtal sa Severus, keď ju nevidel pri svojom stole.
„Neviem, pane.“ Zaklamal Draco a nebadane sa škodoradostne usmial. Bol to jeho plán, ktorý zosnoval s Astoriou a Pansy. Ony dve jej to urobili, ale Draco im to prikázal. Severus zomkol pery v tenkú linku a rozmýšľal, kde by mohla byť a prečo sa nedostavila na hodinu. Nepodobalo sa to na ňu. Nemala dôvod neprísť. Po hodine, keď vychádzali študenti preč, do učebne vošiel Lupin.
„Čo tu chceš, Lupin? Teraz nemám čas.“ Spýtal sa ho Severus, keď ho uvidel prichádzať k jeho stolu. Snažil sa ho odbiť, pretože chcel ísť zistiť, čo sa stalo.
„Ide o slečnu Lewis.“ Hneď ako to povedal, Severus sa zastavil.
„Čo je s ňou?“
Remus mu opísal celú situáciu a Severus vyšiel z učebne a namieril si to rovno do Slizolinskej klubovne. Remus išiel s ním, no počkal pred klubovňou. Severus sa hneď vrátil.
„Nie je tam. Kam išla?“ Spýtal sa Lupina, ktorý pokrčil plecami, pretože nemal poňatia. Obaja vyšli z podzemia do hlavnej siene a uvideli hlúčik študentov utekať von z hradu.
„Pán Finch-Fletchley, počkajte!“ Zvolal rýchlo Remus na jedného zo študentov, ktorý sa trhano zastavil a pozrel sa na profesora Lupina. „Prečo bežíte von?“
„Profesorka Hoochová mala hodinu lietania, keď uvidela Slizolinské dievča stáť v astronomickej veži, čo chce skočiť dole. Všetci to chcú vidieť.“ Povedal stručne a rýchlo vybehol preč, pretože si to tiež nechcel nechať ujsť. Jeho odpoveď bola prekvapením pre oboch profesorov. Severus sa svetelnou rýchlosťou rozbehol k astronomickej veži a Remus sa pripojil k hlúčiku študentov, ktorí vychádzali von.