Kapitola 3. - Zlom
Kapitola 3 – Zlom
Samantha stála na kamennej parapete a pozerala sa dole. Po lícach jej stekali tiché slzy, jej výraz v tvári bol neutrálny. Duševne bola zmierená so svojim osudom. Chcela svoje trápenie skončiť. Jej potrhaný habit plápolal v jemnom vetríku. Očami registrovala formujúci sa hlúčik ľudí pod astronomickou vežou, no bolo jej to úplne jedno.
Severus utekal po schodoch, predieral sa cez študentov, ktorí prechádzali po hradných chodbách, aby sa dostali na hodiny alebo inam.
Remus prešiel so žiakmi na trávnik a zastavil sa až pri profesorke Hoochovej, ktorá stála vystrašená pod astronomickou vežou.
„Profesor Lupin! To dievča chce skočiť!“ Povedala mu a Remus zaostril zrak hore k veži. Bola to Samantha. Remus pohotovo odpovedal. „Nebojte sa, už tam utekal Severus.“ Povedal a pritom hľadel na Samanthu. Pre istotu si prichystal prútik, keby bolo treba.
Severus otvoril dvere a trochu zadýchaný vošiel dnu. Samantha sa otočila a pohliadla naňho.
„Profesor Snape!“ Povedala, trochu znervóznela a mierne sa zapotácala, pretože tam nikoho nečakala. Pohliadla naspäť dole, kde už bolo veľa žiakov a niekoľko profesorov.
„Slečna Lewis, myslím že by bolo rozumné, keby ste odtiaľ zišli dole.“ Povedal a snažil sa ju nevyplašiť.
„Profesor Snape... ja...ja nemôžem... nemôžem takto ďalej...“ Dostala zo seba vzlykavo. Bola naozaj na pokraji svojich síl.
„Upokojte sa a zlezte dole. Porozprávame sa.“ Išiel opatrne k nej, ale nie tak, aby ju vyplašil. Samantha si utrela slzy a pohliadla na Severusa, stojac na parapete. Sam bola úplne bez slov a začala váhať, čo urobí. Nemala v nikom žiadnu podporu. Nevedela, ako ďalej, ale skákanie dole asi už nebolo najlepším nápadom, keďže Remus s profesorkou Hoochovou mohli hocikedy vyčarovať aresto momentum alebo ju inak zastaviť. Po chvíli ticha sa rozhodla zísť z parapety a zlomene pohliadla dole pred profesora Snapea. Čakala na svoj trest za to, že postavila do pozoru celú školu. Remus s Rolandou si oddýchli a postupne začali rozpúšťať dav študentov, ktorí sa tam zhromaždili.
„Mrzí ma to, profesor Snape.“ Povedala potichu, hľadiac do zeme. V očiach sa jej formovali nové slzy. Severus prešiel k nej a podal jej upokojujúci elixír.
„Vypite to, urobí sa vám lepšie.“ Povedal Severus potichu. Samantha si vzala od neho elixír a pozrela sa naň. Potom ho vypila a jej telo začal sálať pokoj. Zotrela si slzy z očí. Pohliadla na profesora bez slova a podala mu prázdny flakón, ktorý si vzal späť. „Poďte do môjho kabinetu a porozprávame sa.“ Povedal a Sam sa so súhlasným prikývnutím vydala spolu s ním do jeho kabinetu.
Ako kráčala vedľa neho, študenti, ktorí ich videli po ceste, hádzali škodoradostné pohľady – hlavne Slizolinčania. Severus si to všimol a zamračil sa.
„Ak nechcete skončiť po škole, tak odtiaľto okamžite odídete!“ Ohriakol ich a Sam sklopila pohľad a snažila sa so Severusom držať krok, pretože zrýchlil. Onedlho sa ocitli v jeho kabinete. Ukázal jej na kreslo pred stolom, aby sa posadila. Posadila sa, kam jej ukázal, so zrakom sklopeným k podlahe.
„Profesor Snape, nechcela som vám spôsobiť nepríjemnosti.“ Povedala potichu.
„Môžem vedieť, prečo máte roztrhnutý habit a prečo ste neprišli na hodinu elixírov, ale do učebne obrany proti čiernej mágii?“ Spytoval sa Snape, ale nebola z toho cítiť chladnosť.
„Ráno som si pozrela rozvrh a zistila som, že mi začína hodina obrany o ani nie desať minút. V rýchlosti som na seba hodila habit, ale bol takto roztrhnutý, a tak som si v skrini vzala druhý habit, ktorý vyzeral rovnako. Nechcela som prísť neskoro, tak som bežala na tretie poschodie, ale keď som vošla, boli tam štvrtáci a profesor Lupin sa ma spýtal, čo tam robím. Ukázala som mu môj rozvrh a on povedal, že je to podvrh.“ Vysvetlila mu situáciu so sklopeným pohľadom a potom mu podala rozvrh, podľa ktorého sa riadila.
„Ten rozvrh nie je pravý.“ Ohodnotil to jednou vetou. Pohľadom na jej habit usúdil, že naň niekto použil diffindo. Jedným mávnutím prútika jej habit dal do poriadku, za čo si od nej vyslúžil ďakovný pohľad. „A ... vysvetlíte mi, prečo ste chceli skočiť?“ Spýtal sa chúlostivejšiu otázku. Sam sa znovu pozrela dole a akosi ani nevedela, ako odpovedať. Ostala preto ticho. „Ak budete mlčať, tak vám nebudem môcť pomôcť.“ Dodal, ale stále to bolo bez známok chladu či sarkazmu.
„Prepáčte, len neviem ako to povedať. A bojím sa, že sa situácia len zhorší.“ Povedala potichučky, ale dosť hlasno na to, aby to počul.
„Podľa vašich samovražedných sklonov si nemyslím, že to môže byť ešte horšie, slečna Lewis.“ Povedal Severus pravdivo. Horšie než toto to už naozaj nemohlo byť. Sam sa preto rozhodla povedať všetko, čo sa od jej zaradenia dialo. Severus otvoril šuplík a pár vecí odtiaľ vytiahol. Následne prešiel k svojej skrinke s elixírmi a vzal si so sebou niekoľko flakónov. Prešiel k stolu a všetko postavil pred ňu.
„Takže.“ Začal a potom pokračoval. „tu sú elixíry pokoja, ktoré vám pomôžu v najhorších chvíľach, aby ste predišli samovražedným sklonom. Ďalej je tu nový rozvrh, ktorý je aktuálny a budete sa podľa neho riadiť. A, naposledy, je tu niečo o čom sa s vami chcem porozprávať.“ Povedal a Samantha sa naňho prekvapene pozrela.
„O čom pane?“
„Profesorka Hoochová mi oznámila, že vykazujete známky talentu v lietaní. Navrhla vás na novú stíhačku v Slizolinskom tíme. Metlobal ale môžete hrať len od druhého ročníka, avšak keďže mohli urobiť výnimku s Potterom, pri vás to tiež pôjde. Samozrejme, ak by ste to chceli prijať. Čo sa týka šikany, postarám sa o to.“
„Ale Slizolinským stíhačom je predsa Draco Malfoy, pane! Ja to nemôžem prijať, veď by mi to ihneď spočítal.“ Povedala smutne, pretože by to rada prijala, ale nechcela to vyfúknuť zrovna jemu. „Je pravda, že metlobal je najlepším únikom pred všetkým, ale on to nenechá len tak.“
„Ja to s pánom Malfoyom vyriešim. Bude dorážač, takže o miesto v tíme nepríde.“ Vysvetlil jej a potom dodal. „je to ale na vás.“ Samantha chvíľu váhala, no potom sa rozhodla pergamen pred ňou podpísať. „ak sa cítite dobre, môžete odísť. Zvyšok vyriešim ešte dnes.“ Povedal k nej a Samantha si zbalila všetky potrebné veci, ktoré jej Severus dal a prešla ku dverám. Následne sa však otočila, na čo sa Severus prekvapene pozrel.
„Profesor Snape...“ Začala potichu a váhavo, ale akoby jej bolo trápne o tom hovoriť.
„Slečna Lewis?“
„Je nejaká možnosť, aby by som nemusela túto noc stráviť vo svojej izbe?“ Spýtala sa neisto a váhavo.
„Prečo, slečna?“
„Mám strach, že mi ublížia.“
Severus prešiel ku krbu a niekoho zavolal. Z krbu vyšiel Remus, ktorý vyzeral prekvapene. Severus mu všetko vysvetlil.
„Budem rád, Samantha, keď strávite pár dní v mojej súkromnej komnate, kým sa nevyrieši vaša situácia.“ Povedal Remus a priateľsky sa usmial. Samantha sa na oboch vďačne usmiala. Severus rýchlo otvoril šuplík a podal jej rolku s pergamenom, na ktorý sa Samantha prekvapene pozrela.
„Čo je to?“
„To sú vaše známky z elixírov. Rozdával som ich každému na dnešnej hodine, na ktorej ste sa nezúčastnili. Zajtra o siedmej večer vás očakávam v mojej pracovni, aby ste dohnali učivo.“ Povedal Severus neutrálne a Sam prikývla a následne s Remusom odišla preč.
„Cítite sa už lepšie?“ Spýtal sa jej Remus, keď kráčali do jeho kabinetu.
„Profesor Snape mi dal nejaké elixíry na upokojenie, takže je to lepšie, ale bojím sa, že mi ublížia, tak ako dnes...možno ešte horšie.“ Vyjadrila Sam svoje obavy.
„Netrápte sa tým, všetko sa vyrieši. Pár dní strávite v mojej komnate. Nič vám tam nehrozí.“ Usmial sa priateľsky a Samantha sa naňho vďačne usmiala. Prišli do jeho kabinetu, cez ktorý prešli do ďalšej komnaty. Tá bola Remusova. Avšak, vedľa jeho komnaty, bola ešte jedna, neobývaná, do ktorej ju plánoval ubytovať. Prešli do nej. Komnata bola malá, bola v nej posteľ, malá skrinka, okno s výhľadom na čierne jazero a bola prepojená s malou kúpeľňou. Samozrejme, že to bolo očarované mágiou, pretože inak by sa tam tá kúpeľňa nevošla. Remus ju nechal osamote s tým, že keby niečo potrebovala, má sa ozvať. Odišiel do svojho kabinetu a nechal ju sám.
Samantha si sadla na posteľ a odrolovala si rolku s napätím. Profesor Snape bol známy svojim tvrdým známkovaním a ona si nebola istá, či svoju prácu robila dobre. Nikdy sa k jej práci nevyjadroval, len vždy okolo jej kotlíka prešiel a len sem tam sa jej nejakú otázku spýtal. Pozrela sa konečne na obsah v pergamene.
Elixír proti vyrážkam – V (udeľujem extra desať bodov)
Elixír proti štikútaniu – V
Nadúvací roztok – V
Prečítala si Sam a nevychádzala z údivu. Dal mi najlepšie známky? Dal ich vôbec niekomu niekedy? A začo som dostala extra body? Spytovala sa samej seba, ale bola príliš unavená, aby to riešila. Na posteli si našla pyžamo, ktoré jej tam musel priniesť hradný škriatok. Prezliekla sa, umyla si zuby v kúpeľni a ľahla si do postele. Účinky elixíru spôsobili, že zaspala tvrdým spánkom.
To, že Samantha chcela skočiť dole sa rozšírilo po celej škole a neuniklo to ani Albusovi, ktorý si plánoval Severusa zavolať hneď ráno.